Soboty môjho detstva sa neodmysliteľne spájali s rituálom, ktorý pravidelne v sobotu popoludní praktizoval môj ocko. Ako evanjelický farár sa prihováral svojím ovečkám každú nedeľu v čiernom luteráku, s bielymi naškrobenými tabličkami…pod luterákom bol čierny oblek a snehobiela košeľa…a spod dlhého luteráku bolo vidno čierne vyleštené topánky. Čistil si ich vždy sám…všetky pomôcky mal v jednoduchej drevenej bedničke…ostrú kefu na odstránenie blata, mäkkú kefu na vyleštenie čierneho krému, ktorý bol v malej okrúhlej plechovej krabičke, mäkkú flanelovú handričku na záverečný „glanc“…
Stál pri tom obyčajne na gánku alebo na schodoch a s vervou jemu vlastnou najprv očistil topánky od blata, potom ich natrel krémom, následne vykefoval kefou a preleštil handrou…až sa naozaj blyšťali…nejako som si vždy myslela, že si možno pri tom v duchu hovorí svoju nedeľnú kázeň…vyzeral vždy taký sústredený…podobný rituál sa opakoval aj inokedy…keď náhodou sa v dedine vyskytol sobáš, krst alebo pohreb…jeho topánky vždy signalizovali, že pán farár je precízny a presný…a taký aj naozaj bol…
Včera popoludní som sedela na terase nášho apartmánu v Rijáde a čistila som svoje a manželove čierne topánky. Boli veľmi špinavé a zablatené. V noci sme sa vrátili zo Slovensku, z pohrebu môjho ocka…V Banskej Štiavnici pršalo…dokonca pri poslednej rozlúčke na cintoríne aj poletoval sneh…všade bolo plno blata… nečudo, že naše topánky boli špinavé…jednoducho som ich také nemohla odložiť…a tak som z kuchynkej linky vytiahla krabicu od topánok, v ktorej máme my naše čistiace vybavenie…
Pomaly, precízne, som najprv očistila topánky od blata, potom ich natrela čiernym krémom – aj keď nie kefkou z krabičky, ale s krémom s malou špongiou na konci – a na záver ich preleštila handričkou až sa žiarivo ligotali na slnku…celú dobu som myslela na svojho otca… a na to, čomu všetkému ma naučil…dolu lícami mi stekali slzy a ani horúce saudské slnko ich nedokázalo vysušiť…
Prečítajte si aj Facebook, dušičky a Hallowen