Medzinárodne uznávaná vizuálna umelkyňa, pedagogička a jedna z priekopníčok LGBTI+ hnutia na Slovensku Anna Daučíková získala ocenenie Biela vrana 2026. Porota ocenila jej celoživotnú odvahu k sebavyjadreniu, vernosť samej sebe a úsilie o práva ľudí, ktorí sa napriek nehostinnému spoločenskému prostrediu rozhodli žiť autenticky.
Anna Daučíková bola hlasom LGBTI+ ľudí
Anna Daučíková patrí ku generácii občianskych aktivistov a aktivistiek, ktorí po páde komunizmu pomáhali budovať slobodnú občiansku spoločnosť na Slovensku. V čase, keď sa otvorené hovorenie o sexuálnej orientácii a rodovej identite stretávalo s nepochopením, predsudkami a niekedy aj fyzickým násilím, sa stala jedným z viditeľných hlasov za práva LGBTI+ ľudí.
„Anna Daučíková je príkladom človeka, v príbehu ktorého vidíme zosobnenie všetkého toho, čo dejiny priradili ku kardinálnym cnostiam – rozumnosť, vytrvalosť a statočnosť. V ženskom tele zvádzal boj za právo na identifikáciu s vlastným vnútrom, právo na dôstojný život, nachádzajúci oporu v zákonoch, právo na poznanie a informácie a v neposlednom rade právo na možnosť slobodne sa rozhodnúť,“ uviedol v laudácii na laureátku člen Rady Bielej vrany Július Barczi.
Bola pri zrode Aspektu aj Iniciatívy Inakosť
Anna Daučíková sa narodila v roku 1950 v Bratislave. Študovala na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave v ateliéri Sklo v architektúre Václava Ciglera. Od detstva pociťovala nesúlad medzi svojím telom a identitou, ktorú jej prisudzovalo okolie.
V rokoch 1979 až 1991 žila a pracovala v Moskve. Po návrate na Slovensko sa zapojila do občianskeho života a spoluzakladala feministický časopis Aspekt. Ten sa aj vďaka jej pôsobeniu venoval tiež témam sexuálnych menšín.
V 90. rokoch, keď sa ľudia pre svoju inakosť vo verejnom priestore často stávali terčom agresie či fyzických útokov, bola Daučíková neformálnou hovorkyňou za práva LGBTI+ ľudí na Slovensku.

V roku 2000 stála pri vzniku neformálnej platformy Iniciatíva Inakosť, ktorá sa neskôr transformovala na občianske združenie. Podľa jeho webovej stránky bola umelkyňa inšpiráciou aj pri výbere názvu.
V roku 2001 sa zúčastnila jedného z prvých dúhových pochodov na Slovensku. O rok neskôr sa spolupodieľala na príprave Správy o diskriminácii lesbických žien, gejov, bisexuálov a bisexuálok na Slovensku.
Biela vrana sa jej ocenením symbolicky vracia k prvej generácii občianskych aktivistov a aktivistiek, ktorí po páde komunistického režimu položili základy slobody a občianskej spoločnosti. Často pritom čelili osamoteniu a nepochopeniu.
Telo, identita a moc inštitúcií v umeleckej tvorbe
Občianske témy Anna Daučíková nekomunikuje iba prostredníctvom aktivizmu. Výrazne ich prenáša aj do svojej umeleckej tvorby, v ktorej reflektuje telo, identitu, spoločenské normy a moc inštitúcií.
K jej známym fotografickým dielam patrí konceptuálna séria Výchovné cvičenie. Vo videoartovej tvorbe je to napríklad séria Portrét ženy s inštitúciou.
K videu sa dostala v roku 1994 vo Švajčiarsku, kde sa zoznámila s technikou videoartu. Tento moment neskôr označila za dôležitý pre svoju ďalšiu umeleckú cestu. V prvých videách sa sústreďovala na detaily rúk, pohyb a telesnosť, neskôr začala pozorovať aj situácie vo verejnom priestore.
Jej tvorba sa predstavila v prestížnych zahraničných inštitúciách, medzi nimi v londýnskej Tate Modern či berlínskej galérii KW Institute for Contemporary Art. Vystavovala aj v Slovenskej národnej galérii.
Odmietla cenu českého ministra kultúry, Bielu vranu prijala
Od konca 90. rokov pôsobila Anna Daučíková aj ako pedagogička. Najskôr na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave, neskôr na pražskej Akadémii výtvarného umenia, kde sa stala docentkou. V rokoch 2010 až 2019 viedla ateliér Nové médiá II, známy aj ako Škola Anny Daučíkovej.
Umelkyňa žije a tvorí v Prahe. Nedávno odmietla cenu českého ministra kultúry Ota Klempířa za prínos v oblasti výtvarného umenia a pedagogického pôsobenia. Dôvodom bola nezlučiteľnosť kultúrnej politiky pod jeho vedením s princípmi a praxou jej profesijného a občianskeho života.
Aj toto rozhodnutie nadväzuje na celoživotný postoj, za ktorý teraz získala Bielu vranu. Ocenenie jej patrí za vernosť pravdivosti k sebe, odvahu k sebavyjadreniu napriek nepriateľskému spoločenskému prostrediu a za príklad, ktorým inšpirovala ďalších ľudí, aby sa spájali a presadzovali svoje práva.
