Španielsko umožnilo od 1. decembra ženám, ktoré menopauza opantáva svojimi rafinovanými symptómami, vziať si špeciálnu PN. Nie je to voľno za to, že máte päťdesiat a v kancelárii sa z vás nekontrolvateľne rinie pot. Samotná menopauza na PN nestačí. Lekár musí ťažkosti potvrdiť ako diagnózu. Ani peniaze žena nebude kasírovať vo väčšom objeme. Rozdiel väzí inde.
Španielsko nezaviedlo bežnú PN
Pri bežnej PN potrebuje Španielka za posledných päť rokov aspoň 180 odpracovaných dní a za prvé tri dni choroby nedostane ani cent. Pri menopauzálnej PN to neplatí: nárok má aj tá, čo práve nastúpila do práce, a peniaze dostane hneď od prvého dňa. Malý technický krok. Veľké gesto voči ženskej populácii.
A nie je to prvá lastovička. Už v roku 2023 Španielsko ako priekopník v Európe uzákonilo PN pre ženy s bolestivou menštruáciou. Najprv sa dočkala uznania maternica, teraz klimaktérium. Krajina, ktorá ženám kedysi vtláčala do rúk ruženec a výrazne obmedzovala ich práva, im dnes vychádza v ústrety štýlom hodným nasledovania. Ako je to možné?
Kto zažil Veľkú noc v Seville či v Málage, videl záplavy kajúcnikov v habitoch a špicatých kapucniach kráčať ulicami zahalených v oblaku kadidla, počul davy plačúce nad sochou Panny Márie, ťažko uverí, že sa nachádza v jednej z najprogresívnejších krajín Európy. Pritom ešte v roku 1975 potrebovala vydatá Španielka súhlas manžela, aby sa mohla zamestnať, otvoriť si účet v banke či vybaviť si pas. Nevera ženy bola trestným činom do roku 1978. Rozvod prišiel až v roku 1981.
To nie je stredovek. To sú časy, keď naše mamy nosili zvonové nohavice. Kľúč k pochopeniu tohto prerodu sa skrýva vo Francovi. Cirkev bola s jeho diktatúrou zrastená ako siamské dvojča. Keď diktátor zomrel, Španieli sa túžili navždy rozlúčiť nielen s ním, ale aj s jeho morálkou a všetkým čo jeho represívny režim zosobňoval.
Byť slobodný znamenalo byť európsky, moderný, demokratický. A keď sa kyvadlo raz rozkýve, ťažko ho zastaviť v strede. Prišlo divoké kultúrne a spoločenské hnutie v Madride – La Movida – výbuch slobody plný punku, výstrednej módy, sexuálnej voľnosti a nocí bez konca. Z nej vzišiel aj Pedro Almodóvar (jeden z najpopulárnejších španielskych režisérov – poz.red).
Prázdne kostoly a aktívne ženy
Kostoly sa pomaly, ale isto vyprázdnili. Podľa septembrového barometra CIS z roku 2026 sa za ateistov označuje 17,1 % Španielov a za praktizujúcich katolíkov 15,9 %, hoci katolíkmi sa spolu s nepraktizujúcimi stále cíti 54,4 % obyvateľov. V roku 2024 sa v kostole zosobášilo necelých 29-tisíc párov, na úrade vyše 139-tisíc. Katolicizmus tu prežil ako folklór. Masívne procesie, prvé sväté prijímanie, torrijas na Veľký piatok. Do spálne a do pracovného zákonníka však toho už cirkev veľa nenakecá.
Druhým motorom sú ženy v uliciach. Je ich veľa a majú jasnú víziu v tom, do akého nastavenia sa už nikdy nechcú vrátiť. V roku 2004 prijalo Španielsko komplexný zákon proti rodovému násiliu, v roku 2005 manželstvá pre páry rovnakého pohlavia. Na 8. marca 2018 podľa odborov vyšli do ulíc na feministický štrajk milióny žien.
Keď súd v kauze La Manada posúdil skupinové znásilnenie mladého dievčaťa v Pamplone len ako „sexuálne zneužitie“, krajina explodovala. Výsledkom bol zákon prezývaný „iba áno je áno“. Odvtedy už nerozhoduje, či sa žena bránila, ale či povedala áno. Mlčanie, strach či ‘’zamrznutie’’ priepustkou nie sú. A od roku 2021 majú obaja rodičia rovnakých šestnásť týždňov rodičovskej, ktoré si nemôžu prepísať jeden na druhého. Otcovia teda doma prebaľujú zahovnené plienky, či chcú, alebo nie.
Je Španielsko vzorom?
Je teda Španielsko vzorom? Áno. Aj nie. Ako to už býva, situácia je oveľa zložitejšia.
Pri menštruačnej PN sa napríklad ukázalo, že óčerka od doktora nemá automaticky moc zmeniť predsudky, v ktorých sme celé generácie vyrastali. Podľa údajov z roku 2024 v celom obrom Španielsku si ju nechá predpísať len 100 až 200 žien mesačne. Ženy sa boja, že budú považované za ,,slabšie“.
Pri PN na menopauzu sa zas obávajú, že nejeden šéf si v duchu prepočíta, či sa mu oplatí prijať či držať päťdesiatničku. Ani zákon „iba áno je áno“ nebol bez jaziev. Kvôli chybe v jeho znení dostalo viac ako tisíc odsúdených nižšie tresty a vláda ho musela za pochodu narýchlo opravovať. Načasovanie novej PN tiež nie je náhodné. Vláda ju schválila dekrétom tesne pred predčasnými voľbami 29. novembra a keďže je parlament rozpustený, musí ju ešte potvrdiť jeho Stála komisia. Časť médií to rovno označila za predvolebné machinácie.
Napriek nedostatkom, o menopauze sa tu rozpráva. Nahlas. V parlamente, v televízii, pri káve či sangrii. Ako o niečom, čo sa deje polovici populácie, nie ako o hanbe, ktorú treba potichu prepotiť a pretrpieť. Je tu legitímnou témou. Berie sa vážne. A u nás? Návaly zamlčiavame, nespavosť zapíjame kávou a o vysychaní vagíny sa šepká nanajvýš v čakárni u gynekologičky či medzi priateľkami.
Španielsko nie je raj pre ženy. Násilie páchané na ženách tu stále zabíja a rodová rovnosť má ešte veľa slepých uličiek. Ale aspoň svoje nedostatky rieši nahlas, s vervou a silnou ženskou solidaritou.
Kedy sa slovo menopauza ozve v slovenskom parlamente bez toho, aby poslanci prevracali očnými bulvami? Viete si predstaviť, že by ju brali vážne, bez posmechu a boli o nej ochotní zmysluplne rokovať v prospech dotknutých žien? Ja veru nie.
Španielsko nám ukazuje jednu vec: Milé ženy v meste, ak chceme zmenu, nikto iný to za nás neurobí. Musíme to byť my. Bez ostychu pomenovávať, čo sa s nami deje, zasadiť to do širších súvislostí a nenechať sa odbiť infantilným uškŕňaním. A zďaleka nejde len o menopauzu.
Diana Fabiánová vyštudovala masmediálnu komunikáciu a marketing na Univerzite sv. Cyrila a Metoda v Trnave. Postgraduálne štúdium v odbore réžia dokumentárnych filmov absolvovala na medzinárodnej škole ESCAC v Barcelone. Následne získala štipendium na intenzívny dokumentárny workshop pod vedením uznávaného britského režiséra Michaela Rabigera na Filmovej akadémii na Malorke.
Jej celovečerný debut, Mesiac v tebe (The Moon Inside You), bol uvedený na viac ako 150 festivaloch po celom svete (vrátane IDFA, Londýna, Chicaga, Paríža či Sydney).
Na Medzinárodnom festivale dokumentárnych filmov Ji.hlava nedávno uviedla svoj najnovší celovečerný dokument Hranice vernosti (Open).
Od roku 2018 zastávala 6 rokov funkciu umeleckej riaditeľky medzinárodného festivalu dokumentárnych filmov o ľudských právach Jeden svet na Slovensku.
Okrem filmovej tvorby je zakladateľkou projektu LaskaTu, prvej sociálnej siete pre nezadaných v strednej a východnej Európe a zoznamky offline. Už desať rokov vytvára Diana Fabiánová bezpečný priestor a príležitosti pre single ľudí, ktorí si hľadajú partnera.
Je dlhoročnou obhajkyňou práv žien a pravidelne prednáša o feministických témach na domácej aj medzinárodnej scéne.