Najčastejšie čelí tehotná žena riziku poruchy spôsobujúcej Downov syndróm. Trisomy test však zachytil aj vzácnejšie poruchy spôsobujúce napríklad syndrómy „superženy“, „mačacieho plaču“ a „šťastnej bábiky“. V štyroch prípadoch upozornil na skryté nádorové ochorenie u budúcej mamy.
Tehotná žena a riziko chromozómovej poruchy plodu
Slovenský Trisomy test vstupuje do druhej dekády existencie. Za viac ako desať rokov v laboratóriách vyšetrili 74 846 tehotných, z toho 35 320 bolo zo Slovenska, ostatné zo zahraničia. U 886 Sloveniek, teda približne u každej štyridsiatej, test ukázal vysoké riziko chromozómovej poruchy plodu.
„Od roku 2015 sme test postupne rozširovali. Spočiatku detegoval len tri najčastejšie chromozómové poruchy, trizómie chromozómov 21, 18 a 13. Dnes dokáže skrínovať celý genóm a odhaliť aj vzácnejšie poruchy a tiež vybrané dedičné ochorenia, napríklad cystickú fibrózu,“ približuje autor Trisomy testu, molekulárny genetik RNDr. Gabriel Minárik.
Neinvazívne skríningové vyšetrenie z krvi tehotnej izoluje a analyzuje cirkulujúcu DNA plodu a posudzuje riziko chromozómových porúch na celogenómovej úrovni. Testom môže tehotná žena zistiť zmeny v DNA a odhaliť zdravotný problém.
Downov, Edwardsov a Patauov syndróm
Z 886 rizikových výsledkov tvorili viac ako polovicu tri najznámejšie poruchy – v 374 prípadoch išlo o Downov syndróm (trizómia chromozómu 21), v 81 o Edwardsov (trizómia chromozómu 18) a v 50 o Patauov (trizómia chromozómu 13) syndróm. Spoľahlivosť v detekcii týchto najčastejších chromozómových porúch plodu je 99,93 %. Spoločné majú to, že dieťa má v bunkách daný chromozóm navyše. Downov syndróm je z nich najčastejší a má miernejší priebeh v porovnaní s Edwardsovým a Patauovým syndrómom, ktoré spôsobujú veľmi ťažké postihnutie a deti s nimi majú len malú šancu prežiť.
V 68 prípadoch išlo o Turnerov syndróm, kedy dievčaťu chýba jeden chromozóm X, a v 32 o Klinefelterov syndróm, kedy má chlapec chromozóm X navyše. Oba môžu viesť k neplodnosti.
Ďalších 51 prípadov patrilo k tzv. syndrómom „superženy“ a „supermuža“. „Názov znie dramaticky, no väčšinou ide o poruchy zistené bežnými metódami až v neskoršom veku. Ich spoločným znakom je, že deti sú často nadpriemerne vysoké a už v ranej dospelosti môžu mať problémy s plodnosťou. Môžu sa u nich objaviť aj ďalšie zdravotné ťažkosti, preto je potrebné poskytnúť im cielenú terapiu, ktorá má najväčší efekt, ak sa začne od skorého detského veku,“ upresňuje RNDr. Minárik.
Tehotná žena a riziká vzácnych porúch
Test odhalil aj mimoriadne zriedkavé, často závažné poruchy spôsobené chýbajúcim drobným úsekom chromozómu – tzv. mikrodelécie. Často narúšajú vývoj mozgu a dôležitých orgánov. „Patrí k nim napríklad DiGeorgeov syndróm spojený s ťažkou chybou srdca a imunity alebo syndróm delécie 1p36, ktorý môže spôsobiť epilepsiu a ďalšie postihnutie,“ vysvetľuje Minárik.
V piatich prípadoch test upozornil na tzv. syndróm mačacieho plaču (Cri du chat syndróm). Novorodenec má nedostatočne vyvinutý hrtan, a preto jeho plač pripomína mačacie mraučanie. Ochorenie tiež sprevádza ťažké postihnutie a oneskorený vývin.
Ďalšou vzácnou poruchou bol napríklad Angelmanov syndróm, označovaný aj ako syndróm „šťastnej bábiky“. Deti s týmto ochorením nerozprávajú, ale prejavujú sa častým smiechom a hyperaktivitou.
Vyskytol sa aj Praderov-Williho syndróm, deti majú po narodení ťažkosti s prijímaním potravy, od druhého roka naopak trpia neustálym pocitom veľkého hladu, čo môže viesť k extrémnej obezite.
„Test je vysoko presný, ale nie je diagnózou. Určuje zvýšené riziko poruchy. Rizikový výsledok treba posúdiť spolu s inými výsledkami z prenatálneho skríningu, vrátane expertného ultrazvukového vyšetrenia a podľa odporúčania lekára je optimálne nález overiť cielenou analýzou vzorky získanej odberom plodovej vody, teda amniocentézou,“ dodáva molekulárny genetik.
Čo prezradí krv tehotnej
Pri neinvazívnom prenatálnom testovaní sa analyzujú drobné úseky DNA, ktoré cirkulujú v krvi tehotnej ženy. „Menšia časť z nich pochádza z placenty a v zjednodušenom ponímaní reprezentuje plod, väčšina však pochádza z jej vlastného tela,“ približuje odborník. Preto môže analýza upozorniť aj na genetické poruchy u matky.
Najčastejšie išlo o odchýlku spojenú s prirodzene sa vyskytujúcou stratou chromozómu X počas života u žien. Spája sa s poruchami plodnosti a v súbore vyšetrovaných tehotných sa našla približne u troch percent žien. Ďalšou relatívne často zaznamenanou poruchou je zmena v DNA matky, ktorá u jej synov spôsobuje kožné ochorenie – ichtyózu.
V najzávažnejších prípadoch genetický profil poukázal na možné skryté nádorové ochorenie tehotnej, o ktorom nevedela. Laboratórium zaznamenalo štyri takéto prípady. „Trisomy test nie je vhodný na onkologický skríning a rakovinu nediagnostikuje. Môže však zachytiť zmeny typické pre nádorové ochorenia. V takom prípade je nevyhnutné, aby tehotná absolvovala ďalšie vyšetrenia u špecialistov a bola ďalej sledovaná, pretože záchyt je často ešte v predklinickej fáze choroby,“ vysvetľuje RNDr. Minárik.
Vysoké riziko môže mať aj tehotná mladá žena
„Jedným z častých mýtov, s ktorými sa stretávame, je, že riziko porúch plodu je vyššie predovšetkým u starších žien. Vek matky je síce dôležitým faktorom pri niektorých poruchách, no to neznamená, že u mladších matiek sa nevyskytujú. Typickým príkladom je Downov syndróm, pri ktorom riziko s pribúdajúcim vekom dokázateľne rastie, zároveň sme však túto poruchu chromozómu odhalili u 15 tehotných vo veku do 25 rokov. Najmladšia tehotná mala len 18 rokov,“ upozorňuje RNDr. Minárik.
Pri iných poruchách vek nehrá takmer žiadnu rolu. Mikrodelečné syndrómy sa vyskytovali približne rovnako často vo všetkých vekových skupinách. O cystickej fibróze zas rozhodujú zmeny v géne, ktoré dieťa zdedí od rodičov, nie vek matky.
Niektoré dedičné ochorenia sa môžu objaviť u dieťaťa, hoci sú obaja rodičia zdraví. „Sú len prenášačmi a často o tom nevedia, lebo v rodine nikto chorý nebol. Týka sa to cystickej fibrózy aj Smithovho-Lemliho-Opitzovho syndrómu (SLOS), ktorý spôsobuje ťažké postihnutie,“ vysvetľuje Gabriel Minárik. Práve na tieto ochorenia sú zamerané rozšírené verzie Trisomy testu.
Cystická fibróza je závažné chronické ochorenie dýchacej a tráviacej sústavy. Jej prenášačom je približne každý 25. až 30. človek. Ak sú nositeľmi obaja rodičia, dieťa bude choré s 25-percentnou pravdepodobnosťou. Platí to pri každom tehotenstve, aj keď už majú zdravé deti.
Laboratórium zachytilo 36 rizikových výsledkov pri cystickej fibróze a 33 pri SLOS.
Pre koho je test určený
Trisomy test vyvinuli slovenskí vedci v spolupráci s laboratóriami Medirex. Používa sa aj v Česku, Maďarsku a ďalších krajinách.
Test je určený tehotným ženám, ktoré chcú bezpečne a bez rizika pre plod vylúčiť vybrané chromozómové poruchy. Odporučiť ho môže gynekológ alebo lekársky genetik. Na vykonanie testu stačí bežný odber krvi z ruky tehotnej. Krv sa odoberá najčastejšie medzi 11. a 22. týždňom tehotenstva. Test je vysoko citlivý a presný, úspešné vyhodnocovanie výsledkov však môže negatívne ovplyvniť viacero parametrov. Jedným z najčastejších dôvodov, pre ktoré je výsledok nehodnotiteľný, je vysoká hmotnosť tehotnej. „Vyšetrujeme aj dvojičky. Rozsah testu závisí od toho, či ide o jednovaječné alebo dvojvaječné tehotenstvo,“ dodáva RNDr. Minárik.
V niektorých európskych krajinách, napríklad v Belgicku, Holandsku a Luxembursku, je neinvazívne prenatálne testovanie súčasťou štandardnej starostlivosti o tehotné. Na Slovensku ide o nadštandardný, doplnkový skríning a nie je plošne hradený z verejného zdravotného poistenia.