Ľudmila, prvá slovenská pilotka, sa narodila v ruskom meste Saratov, kde prežila väčšinu svojho detstva. Jej otec, český obchodník, však po vzniku ČSR požiadal o repatriáciu. Ich plány usadiť sa v Prahe nedopadli podľa predstáv, keďže sa ich obchodu nedarilo.
Nový domov našli na Slovensku v Nitre, kde si otvorili železiarstvo. Hneď za ich domom boli polia, vojenské letisko a lietadlá, ktorými bola Ľudmila fascinovaná. Od svojich 15 rokov snívala o tom, že raz aj ona bude pilotkou a jej sen sa onedlho naplnil. Zoznámila sa s vynikajúcim letcom a konštruktérom Nikolajom Šapošnikovom, za ktorého sa neskôr aj vydala. Práve on ju priviedol k lietaniu.
V roku 1930, ako prvá žena zložila skúšky zo športového lietania a získala pilotný diplom. Tento úspech upútal aj médiá, písali o nej viaceré odborné časopisy, niektoré dokonca zverejnili aj jej fotografiu, čo bolo v tej dobe nezvyčajné. Svoje prvé lety podnikla na vyradených vojenských lietadlách typu Brandenburg z čias monarchie, čo vzbudzovalo veľký obdiv v očiach verejnosti.
Spolu s manželom založili prvý slovenský Aeroklub M.R.Štefánika v Bratislave, zúčastňovali sa leteckých dní. Šapošnikov bol aj konštruktérom malých športových lietadiel. Pre Ľudmilu zhotovil dvojplošník Vrabčiak, ktorý bol začiatkom 30. rokov 20. storočia najmenším motorovým strojom v celej Európe a vďaka svojim unikátnym vlastnostiam mohol zosadnúť takmer kdekoľvek. Ľudmila bola pilotkou aj pri vyhliadkových letoch, lietala na letiskách v Nitre a Vajnoroch.
Roky spokojnosti a plnenia si vlastných snov sa však skončili. V druhej polovici 30. rokov minulého storočia sa jej manželstvo začalo rúcať. Alkoholizmus manžela znamenal nielen rozvod, ale aj koniec pilotnej kariéry.
Svoje druhé manželstvo s Jozefom Aujeským, majiteľom nitrianskeho mlyna, bolo síce krásne, no len do čias politického prevratu, kedy Jozefov majetok vyvlastnili a tak prišli o všetko. Spolu žili v malom domčeku, Ľudmila si privyrábala pletením, Jozef bol úradník.