Verejnosť v ňom vidí úspešného politika. Vlastný syn zas otca, ktorý pri ňom nebol, keď ho potreboval. Kto z nich pozná skutočného Mareka Dullu? Matúš Krčmárik vo svojom beletristickom debute Potlesk pre nikoho píše o politike, kompromisoch aj maskách, ktoré nosíme. V jadre je však najmä príbehom o tom, ako rozdielne môže jeden ľudský život vyzerať podľa toho, z ktorej strany sa naň pozeráme.
Koľko verzií jedného človeka môže existovať? Jednu poznajú kolegovia, inú priatelia, ďalšiu partner či deti. Verejne známy človek k tomu pridáva ešte obraz, ktorý si o ňom vytvorili ľudia, médiá alebo politický marketing. A niekde medzi nimi by mal byť on sám.
Potlesk pre nikoho nie je kriminálka
Práve do tohto priestoru vstupuje Potlesk pre nikoho, prvý román Matúša Krčmárika. Začína sa takmer ako kriminálka, no autor v našom rozhovore zdôrazňuje, že kriminálna zápletka je skôr vstupnou bránou než jadrom knihy. V aute, ktoré vybuchne na Devínskej Kobyle, zomrie politik Marek Dulla. Jeho syn Andrej má s ním roky narušený vzťah a posledné štyri roky spolu vôbec nekomunikujú. Keď dostane ponuku napísať otcov životný príbeh, začne sa stretávať s ľuďmi, ktorí Mareka poznali. Lenže namiesto odpovede na otázku, ako zomrel, postupne dostáva oveľa komplikovanejšie odpovede na otázku, ako žil.
„Hlavná postava umrie a syn sa snaží zistiť, ako sa to stalo. Väčšinu času však zisťuje, ako otec žil, a spoznáva ho cez jeho príbeh a život, nielen cez posledné sekundy,“ vysvetľuje Matúš Krčmárik.
Novinár, ktorý chcel písať podľa seba
Matúš Krčmárik vyštudoval žurnalistiku na Univerzite Komenského a štrnásť rokov pôsobil v denníku SME, prevažne na zahraničnom oddelení. Napísal tisíce správ, komentárov, rozhovorov a reportáží. Dnes je mimo médií a venuje sa politickej komunikácii.
Práve pre človeka, ktorý bol profesijne roky viazaný faktami, sa beletria stala zvláštnym druhom slobody.
„Román som ešte nenapísal a chcel som. To bola hlavná motivácia,“ hovorí. Písať ho začal ešte ako novinár, no po začiatku ruskej invázie na Ukrajinu rukopis na dva roky odložil. „Mojím prvotným snom bolo napísať príbeh, v ktorom sa nemusím riadiť tým, ako to je, ale tým, ako by to mohlo byť. Je to slobodné písanie, kde postavy môžu robiť to, čo ja chcem.“
Potlesk pre nikoho je psychologický a spoločenský román s reportážnou stavbou. Má aj prvky politického thrilleru, hoci kriminálna zápletka nie je jeho ťažiskom. Krčmárik teda novinárske remeslo úplne neopustil. Andrej skladá otcov príbeh podobne ako reportér: zbiera svedectvá, porovnáva rôzne verzie udalostí a postupne zisťuje, že život človeka sa nedá zrekonštruovať ako policajný protokol. Jednou z Krčmárikových inšpirácií bola reportážna kniha Sachu Batthyanyho A čo to má spoločné so mnou?, ďalšou Mňačkova kniha Ako chutí moc, ktorá ho už po maturite fascinovala otázkou, čo dokáže moc urobiť s človekom.
Potlesk pre nikoho odkrýva masky
Marek Dulla je ideálnou postavou na skúmanie rozdielu medzi verejnou a súkromnou identitou.
„Politik príde pred ľudí alebo do diskusie a hrá istú úlohu, ktorú má. Tak to má byť, je to ich práca. Majú masku, ale podstatné je, aby mali čo povedať aj bez tej masky,“ hovorí Krčmárik. A vzápätí túto myšlienku rozširuje ďaleko za politiku: „Masku máme v princípe všetci. Otázne je, čo je maska, čo hra, čo pretvárka a čo je človek.“
Práve s motívom masky súvisí aj jedna zo silných scén románu – a pri nej sa prirodzene otvára aj otázka, ktorú nesie názov. Potlesk môže patriť verejnej postave, starostlivo vybudovanému obrazu, gestám a slovám. Ale komu vlastne tlieskame, ak za tým obrazom prestávame vidieť skutočného človeka?
V románe sa maska postupne stáva viac než politickou metaforou. Nosí ju Marek, ale svojím spôsobom aj Andrej. Syn sa totiž pustí do pátrania presvedčený, že svojho otca už dávno pozná. Má naňho jasný názor: bol to muž, ktorý nebol doma, ktorý si zvolil politiku a svoje ambície namiesto rodiny. Ľudia, s ktorými sa stretáva, mu však opisujú niekoho iného – človeka, ktorý im pomohol, ktorému na veciach záležalo, ktorý mal ideály, pochybnosti aj slabosti.
Krčmárik pritom postavy nerozdeľuje na dobré a zlé. A práve v tom je román možno najzaujímavejší. Nie v otázke, či bol Marek Dulla dobrý alebo zlý, ale v nepríjemnejšej možnosti, že bol oboje.
Otec, ktorého syn poznal iba ako otca
Politické otázky sú však iba jednou vrstvou románu. Pod nimi zostáva oveľa intímnejší konflikt. Môžeme vôbec svojich rodičov poznať ako ľudí?
Dieťa pozná otca v jednej úlohe. Nevníma jeho život pred svojím narodením, jeho priateľstvá, ambície, sklamania, vzťah k partnerke ani rozhodnutia, ktoré robil mimo domu. Andrej videl otca predovšetkým cez to, čo od neho nedostal. Ľudia okolo Mareka ho videli cez to, čo im dal.
Vzťah otca a syna je na začiatku najmä o nevysporiadaných veciach. Je však vôbec možné poznať svojho rodiča inak než ako rodiča?
To je otázka, ktorá funguje aj bez politiky. Koľkokrát si až v dospelosti uvedomíme, že naši rodičia mali život aj pred nami – a že aj počas nášho detstva boli ľuďmi, ktorí niečo nezvládali, niečoho sa báli alebo sami nevedeli, čo robiť?
Krčmárik preto nedáva hlas iba otcovi a synovi. Dôležitú úlohu dostáva aj Anna – Marekova manželka a Andrejova matka. Zaujímavé je, že jej kapitola v pôvodnom rukopise vôbec nebola.
„Až po dopísaní som si uvedomil, že mi tam niečo chýba. A tak som dal hlas manželke a matke ústredných postáv príbehu. Rozpráva o tom, ako potláčala svoj strach,“ vysvetľuje autor. Keďže Anna v čase rozprávania už nežije, necháva ju prehovoriť novým spôsobom.
Jej pohľad je dôležitý práve preto, že rozširuje otcovsko-synovskú perspektívu. Ukazuje cenu veľkých plánov z pohľadu človeka, ktorý doma žil ich každodenné dôsledky.
Koľko kompromisov unesú ideály?
Politika poskytuje pre takýto príbeh mimoriadne vhodné prostredie. Človek do nej môže vstúpiť s presvedčením, že chce niečo zmeniť, a potom príde prvý kompromis. Druhý. Tretí. Každý sa dá samostatne vysvetliť rozumným dôvodom.
Kedy ich však už nie je priveľa?
Krčmárik túto otázku nepovažuje iba za politickú.
Knihu Potlesk pre nikoho si môžete kúpiť ONLINE tu:
V knihe zaznie jednoduchá konfrontácia:„Politika sú kompromisy.“ – „Kompromisy sú zrada.“ Ani jedna veta pritom sama osebe nestačí. Bez kompromisu sa často nedá nič presadiť. Priveľa kompromisov však môže človeka odviesť tak ďaleko, že už nevie, čo pôvodne nechcel obetovať.
Potlesk pre nikoho sa teda začína smrťou politika, ale oveľa viac než smrť skúma život. A ešte presnejšie – spôsob, akým si zo života druhého človeka skladáme príbeh.
„Kniha je pre niekoho, kto sa zaujíma. Nielen o politiku, ale aj psychológiu, filozofiu, úvahy o tom, čo je sloboda, o čom sú kompromisy. Je tam aj trochu kriminálky. Ale najmä je to román o tom, ako ľudia rozmýšľajú a na základe čoho sa rozhodujú, aké majú hranice slobody, kompromisov, presvedčení a ideálov.“
Krčmárikov román tak nestojí na odpovedi, kto bol Marek Dulla „naozaj“. Skôr ukazuje, že jedna definitívna odpoveď možno ani neexistuje. Človek môže byť idealistom aj pragmatikom, pomáhať cudzím a zlyhávať pri vlastných, veriť v správne veci a zároveň robiť rozhodnutia, ktorými sa od nich vzďaľuje. Verejný obraz pritom nemusí byť lož – len nikdy nie je celou pravdou. A možno práve preto po dočítaní zostáva otázka, komu vlastne tlieskame: človeku, alebo verzii, ktorú sme si o ňom vytvorili?
(Rozhovor s Matúšom Krčmárikom vznikol v čase predvolebnej kampane a vychádza v momente, keď je už jasné, že autor knihy vstúpi do komunálnej politiky, aby si mnohé veci, ktoré opisoval ako fikciu otestoval na vlastnom príbehu – poz.red.)
Martina Švirlochová je dlhoročná moderátorka a dramaturgička, tiež autorka podcastu Klub knihomilov, kde prináša rozhovory so spisovateľmi, prekladateľmi a osobnosťami kultúrneho života. Vo svojej práci sa zameriava na knihy, vzdelávanie, spoločenské témy a popularizáciu čítania. Dlhodobo pôsobí v Slovenskom rozhlase, kde pracuje pre Rádio Regina Západ.