Jeseň pod Tatrami očarí majestátnym Kežmarským hradom s legendou o prvej tatranskej turistke Beate Laskej, unikátnym kostolom z dreva zapísaného v UNESCO, sviežim nordic walkingom aj footgolfom vo Veľkej Lomnici či blahodarnou silou termálnych prameňov vo Vrbove. Podtatranský región ponúka dávku nezabudnuteľných zážitkov, ktoré sú ešte krajšie vo farbách jesene.
Keď sa tatranské štíty zahalia do jesenných hmiel a doliny sfarbia opadaným lístím, podtatranský región mení svoju tvár. Je to ideálny čas vyraziť za príbehmi kráľovských miest, aktívnym pohybom na čerstvom vzduchu aj kúpaním v termálnej vode.
Jeseň pod Tatrami: Kežmarské kuriozity
Kežmarok pod Vysokými Tatrami je plný nečakaných kontrastov. Stačí urobiť pár krokov z námestia a človek sa ocitne rovno pred hradom. Nestojí na žiadnom strmom brale, ale v centre mesta, obklopený pastelovými meštianskymi domami.
Jediná zachovaná mestská pevnosť na Spiši však odhaľuje aj dávne spory. „Kežmarčania mali s majiteľmi hradu, rodinou Thökölyovcov, také vyhrotené vzťahy, až si postavili vnútorný mestský múr,“ prezrádza sprievodkyňa Barbora Tomajová. Kežmarok tak bol ohradený nielen pred vonkajším nepriateľom, ale aj pred vlastným hradným pánom.
Dnes hradné múry rozprávajú úplne iné príbehy a ich expozície patria k tomu najzaujímavejšiemu, čo mesto ponúka.
Prvá tatranská turistka Beata Laská
Poľská šľachtičná Beata Laská nebola obyčajnou hradnou pani. Za svoju zvedavosť utŕžila neprimeraný trest, no zároveň vstúpila do dejín.
„Beata bola vydatá za Alberta Laského a po nasťahovaní sa na Kežmarský hrad jej učarovali „Snežné hory“ – Vysoké Tatry. Túžila sa tam vydať, no manžel bol neustále zaneprázdnený. Na hrade držal anglických alchymistov, ktorí mu mali vyrobiť zlato a kameň mudrcov,“ začína svoje rozprávanie hradná sprievodkyňa.
Beata však bola žena činu, a tak sa do oblasti Zeleného plesa v roku 1565 vydala bez neho, sprevádzaná skupinou profesorov a študentov z kežmarského lýcea. Išlo vôbec o prvý zdokumentovaný výlet do Vysokých Tatier.
„Keď sa po troch dňoch vrátila, Albert ju obvinil z nevery a nechal ju zatvoriť na hrade. Hovorilo sa, že ju väznil v hladomorni. Neskoršie zápisy ukázali, že sa mohla voľne pohybovať po hrade, ale nesmela sa s nikým rozprávať ani kontaktovať,“ pokračuje sprievodkyňa.
Hradná pani takto prežila dlhých jedenásť rokov. Vyslobodil ju až nový majiteľ hradu Ján Rueber po tom, ako Albert pevnosť prehral v kartách. „V tom čase už na tom bola zdravotne veľmi zle a v košickom sanatóriu po pár mesiacoch zomrela. Do dejín vstúpila ako prvá tatranská turistka.“
Röntgenové (ne)šťastie
Kežmarský hrad je plný zaujímavých expozícií, ktoré sa venujú aj rodu Thökölyovcov, kežmarskému streleckému spolku či histórii cechov – práve v Kežmarku totiž fungovala prvá fabrika na spracovanie koží v Uhorsku a vyrábala sa tu známa kežmarská krieda.
Jeden z najzaujímavejších príbehov je venovaný priekopníkovi röntgenológie MUDr. Vojtechovi Alexandrovi. Kežmarský rodák zhotovil vôbec prvé röntgenové snímky v celom Uhorsku. Experimentovať začal už v roku 1896, rok po objave W. C. Röntgena, a v roku 1897 priviezol do Kežmarku prvý aparát.
Ako jeden z prvých lekárov na svete detailne nasnímkoval embryonálny vývoj človeka a položil základy tzv. plastickej röntgenológie. „V tom čase sa ešte nevedelo o škodlivých účinkoch rádioaktívneho žiarenia na plod. Lekár pravidelne zhotovoval röntgenové snímky svojej tehotnej manželky, čo viedlo k tomu, že sa mu narodil mentálne i telesne postihnutý syn. Imrich aj napriek tomu, že bol v bežnom živote plne odkázaný na pomoc, ovládal tri cudzie jazyky,“ hovorí sprievodkyňa Barbora Tomajová.
Bez jediného klinca
Vznikol z dreva, bez jediného klinca a na jeho stavbu stačilo neuveriteľných 75 dní.
Drevený artikulárny kostol Najsvätejšej Trojice v Kežmarku ohuruje svojou jednoduchosťou a dômyselnosťou zároveň. Kostol zapísaný na zozname svetového dedičstva UNESCO bol postavený po tom, ako cisár Leopold I. povolil chrámy pre protestantov, avšak len za mestskými hradbami. Zvonku, s pôdorysom gréckeho kríža, pôsobí nenápadne, vnútri sa však naskytá neobyčajný pohľad na blankytné nebo, ktoré kontrastuje s tmavým drevom. Hneď vedľa stojí Nový evanjelický kostol s neprehliadnuteľnou byzantskou architektúrou.
Nikde na Slovensku neuvidíte vedľa seba stáť dva tak odlišné kostoly – nenápadný drevený a červený maurský, ktorý pripomína rozprávku o Tisíc a jednej noci. Dopĺňa ich aj kežmarské evanjelické lýceum, na ktorom študovali osobnosti ako Pavol Országh Hviezdoslav, Martin Kukučín, Janko Kráľ či Samo Chalupka. V budove lýcea, ktoré kedysi patrilo k najvýznamnejším školám v Uhorsku, dnes leží najväčšia historická školská knižnica v strednej Európe.
Jeseň pod Tatrami: Nordic walking
Stačí sa presunúť pár kilometrov do Veľkej Lomnice a pomedzi široké pláne sa Vysoké Tatry zdajú byť ešte bližšie. Súčasťou tejto tichej podtatranskej prírody je aj špičkový Golfový rezort Black Stork, ktorý patrí k vyhľadávaným golfovým a oddychovým destináciám na Slovensku.
V polovici jesene však zvuk odpálených golfových loptičiek vystriedali rytmické pohyby walkingových palíc. V predposlednú októbrovú nedeľu sa tu konal premiérový 1. ročník Black Stork Nordic Walking, ktorý bol oficiálne zaradený do série Tatry v pohybe.
Športové zázemie vyrástlo v okolí Hotela International, odkiaľ účastníci vyrazili na 10 km súťažnú trať, 5 km hobby trasu aj žiacke okruhy. Na trati sa objavili skutočne všetky vekové kategórie od juniorov až po seniorov 70+, profíci aj nadšenci a nechýbal ani program pre rodiny s deťmi. Chladný jesenný vzduch a otvorený terén golfového ihriska ponúkli ideálne podmienky. Trasa viedla naprieč pokosenými trávnatými plochami a po spevnených lesných cestičkách, pričom kulisu vyše 160 pretekárom tvorila jesenná panoráma Vysokých Tatier s dominantným Lomnickým štítom.
Lesné terpény
„S nordic walkingom sme začali už dávnejšie. Stretávame sa pravidelne každú stredu poobede, aby sme si zlepšili kondičku a užili pohyb na čerstvom vzduchu,“ hovorí Sylvia Hrušková, generálna manažérka Black Stork Resort. Okolité lesy, ktoré sú v ochrannom pásme Tatranského národného parku, sú hlavne na jeseň skutočne čarovné.
„Severská chôdza precvičí celé telo. Vďaka paliciam zapája takmer všetky svaly a pritom šetrí kĺby a zároveň účinne posilňuje srdce a zlepšuje dýchanie. Vzduch pod Tatrami je výnimočne zdravý a lesy plné terpénov,“ vysvetľuje o prchavých vonných látkach, ktoré prirodzene uvoľňujú stromy, ihličie aj machy. Blahodarné účinky lesných terpénov, medzi ktoré patrí aj posilnenie imunity či zníženie stresu a úzkosti, sa často využívajú v japonskom lesnom kúpeli, tzv. šinrin-joku. Práve v lese sa aktivuje parasympatický nervový systém, ktorý je zodpovedný za regeneráciu celého organizmu a pomáha nám uvoľniť sa.
Lesný kúpeľ sa čoskoro zaradí do aktívnej ponuky areálu pre hostí i širokú verejnosť. „S organizáciou podujatí máme vďaka golfu bohaté skúsenosti, no stále sa snažíme priniesť niečo nové, pokiaľ to zapadá do prostredia. Organizujeme tu napríklad Beh na boso Tatry, zatiaľ len v lete, ale zvažujeme aj kratšiu, zimnú edíciu po snehu. Už teraz sa však tešíme na ďalší ročník pretekov Black Stork Nordic Walking. Vysoká účasť, a to nielen zo Slovenska, ale aj z Poľska a Maďarska, nás milo prekvapila,“ dodáva Sylvia Hrušková.
Jeseň pod Tatrami si užijete s loptičkami aj loptou
Podhorie Vysokých Tatier vo Veľkej Lomnici sa pýši dokonale upravenými trávnikmi prestížneho golfového areálu. Okrem 27-jamkového ihriska tu nechýbajú tréningové plochy pre začiatočníkov a lekcie s trénermi.
„Snažíme sa ľuďom, ukázať, že golf je skutočne šport pre všetkých. Mnohí netušia, že sem môžu prísť len tak a začať hrať,“ hovorí golfový tréner Anton Dzurej, keď skúšame rôzne verzie odpalov. Hoci nám vysvetľuje správnu techniku, nezabúda dodať, že najdôležitejšie je, aby sme z hry mali radosť. „Ak vám to lepšie funguje inak, znamená to, že ste našli ten najvhodnejší pohyb pre vás. Zoberte si všetkých veľkých hráčov – každý hrá výborne a úplne inak – neexistuje len jeden najlepší spôsob.“
Najväčšia zábava nastane, keď sa presunieme na odpalisko a môžeme skúšať odpaly nad 50 metrov. Vonku sa zotmie, hodina ubehla ako pár minút. „Na čo ste za ten čas stihli myslieť?“ pýta sa tréner. Zhodujeme sa, že okrem hry na nič. A presne tak to má byť, tento šport dokáže spoľahlivo vyčistiť myseľ. „Golf navyše spája činnosť pravej a ľavej hemisféry mozgu a predlžuje život.“
Alternatívou ku golfu je čoraz populárnejší footgolf. Hrá sa s klasickou futbalovou loptou na golfovom ihrisku. „Skóre sa počíta ako pri golfe, pričom hráči kopú futbalovú loptu cez fairway až k jamke. Najnižší počet kopov určuje víťaza,“ dodáva tréner.
Kúpeľ s výhľadom
Len 7 km od Veľkej Lomnice, v mierne zvlnenej krajine Popradskej kotliny, leží aj obec Vrbov. Pod siluetou tatranských štítov ju preslávila najmä voda, a to v podobe Vrbovských rybníkov a Thermal Parku Vrbov s geotermálnou vodou.
Boli to práve miestni rybári, ktorí pri rybníkoch vyvŕtali dva vrty s hĺbkou 1742 a 2502 metrov. Dnes z nich vyviera voda bohatá na minerály s teplotou 56 až 59 °C. Po šetrnom ochladení na príjemných 36 až 38 °C sa z kúpeľa stáva balzam pre telo aj myseľ, zasadený v krásnej spišskej prírode. V areáli je osem bazénov, štyri z nich sú otvorené celoročne. Väčšina bazénov je prírodných.
„Nechceli sme tu ďalší aquapark, kde je každý bazén nerezový,“ hovorí riaditeľka Thermal Parku Vrbov Eva Vraňuchová. Práve v tom spočíva čaro Vrbova. Miestna termálna voda má navyše priaznivé účinky na organizmus. „Pôsobí na ochorenia pohybového ústrojenstva, ako aj pri poruchách nervového systému či srdcovocievnych ťažkostiach. Jej vnútorné využitie vo forme inhalácií zasa prináša úľavu pri chronických ochoreniach dýchacích ciest, vrátane bronchitídy,“ vysvetľuje riaditeľka kúpeľov. Z vonkajších bazénov navyše vidno dominantnú siluetu Belianskych a Vysokých Tatier, čo dodáva kúpaniu nový rozmer.
